Maximilián Strémy

V živote som prešiel mnohými úlohami v rôznych tímoch a firmách – pred, popri i po štúdiu na VŠ. Od programátora k analytikovi, projektovému manažérovi až po manažérske funkcie. Niekto vraví, že najdôležitejší je talent. Niekto rozum. Ja vravím, že dôležitý je človek a jeho vôľa – vôľa zdvihnúť sa toľkokrát, koľkokrát človek padne a ísť za tým, čo si predsavzal. A pritom všetkom nepozerať na ľudí z vrchu a nezabúdať, že rozum nezávisí od titulov pred či za menom. Poznám veľa šikovných a rozumných ľudí bez titulov, ako aj veľa hlúpych s titulmi.

Už počas štúdia na VŠ (MTF STU v Trnave – odbor aplikovaná informatika a aizácia) som programoval informačné a databázové systémy pre súkromné i štátne firmy ako freelancer. Po ukončení štúdia som sa rozhodol pre doktorandské štúdium v odbore Automatizácia, kde som sa dostal k programovaniu výrobných liniek doma i v zahraničí a spolu s kolegami sme vyvinuli telemetrický systém na monitorovanie okolia jadrovej elektrárne, ktorý bol odrazom pre založenie spoločnej firmy. Dnes je z firmy akciová spoločnosť, v ktorej však už nepôsobím – po získaní PhD. a doc. som dostal príležitosť vytvoriť a viesť vedecko-výskumný inštitút (Ústav výskumu progresívnych technológií MTF STU) na Univerzitnom vedeckom parku CAMBO v Trnave. Venujeme sa domácim, ale aj zahraničným vedeckým projektom vo výzvach H2020 či ESA. Okrem vedy učím priebežne od 2002 rôzne predmety (od programovanie, softvérové technológie, informačné technológie a pod.). Nie vždy sa mi však v poslednom čase darí venovať učeniu – projekty a cestovanie kvôli nim si vyberá svoju daň (pedagogické či výskumné pobyty – MIT v USA, National Cancer Center a Cancer Intelligence Care System v Japonsku, Kalashnikov Izhevsk State Technical University v Rusku, Európska Komisia a pod..). Že svet vedy a techniky je zábavný, že sa nemáme báť výziev ako aj nájsť zmysel v tom čomu sa venujeme a prečo to robíme, to sa snažím vštiepiť tak svojím študentom, ako aj mladým výskumníkom v Minerva Group. Možno ste o nás počuli v súvislosti s Think and Go projektom, kde študenti realizovali prvý prototyp elektrického vozíka pre hendikepovaných riadený pomocou EEG.

Moja práca je aj mojim koníčkom. Avšak, keď si potrebujem oddýchnuť, tak je to šport (futbal, beh, najnovšie skúšam box), časopisy, dobré knihy, filmy, či len príjemne strávený čas s priateľmi a rodinou (mám 2 malých synovcov, 1 neter, či z priateľkinej strany 3 krpcov, kde sa vrátim späť v čase k hrám a jašeniu). Rád sa však (aj s kolegami) venujem aj popularizácii vedy, výskumu, či len zdravého uvažovania.